top

Vyjadrenia slovenských "odborníkov" o páde WTC

18.3.2007

Budova NBS

Pri prezeraní archívu článkov denníka Pravda som narazil na článok, ktorý naozaj upútal moju pozornosť. Vyšiel 18. septembra 2001, pochádza od novinára Zola Mikeša. Volá sa Dvojičky nemali šancu (linka je na mirror tohto článku, na originál sa nedá priamo linkovať, vyhľadajte si ho v archíve podľa názvu, dátum 18.9.2001).

V tomto článku predviedli slovenský architekt Ing. arch. Pavol Paňák (jeden z autorov budovy Národnej banky Slovenska - najvyššej budovy na Slovensku) a Ing. Ladislav Tausinger (hlavný statik budovy NBS) až neuveriteľné výroky. Po stručnom štúdiu tejto problematiky a oboznámení sa s informáciami o WTC musí nad slovami týchto pánov pokrútiť hlavou každý racionálne zmýšľajúci človek.

Článok je rozdelený na niekoľko podtitulkov. Tu sú jeho najzaujímavejšie časti aj s komentárom.

Mrakodrapy sa nedimenzujú na teroristické útoky

Dve najvyššie budovy v New Yorku, známe Twin Towers - dvojičky, nemali šancu "prežiť" teroristický útok. Zámer teroristov bol jasný - zničiť oba mrakodrapy, ktoré patria k symbolom Spojených štátov. Južná veža, do ktorej pred týždňom narazilo dopravné lietadlo s cestujúcimi a plnými nádržami o 9.03 newyorského času, sa zrútila o 10.05 h

Informácia o plných nádržiach je nepravdivá. Nádrže boli plné asi na 40% svojej kapacity [správa FEMA, kap.2, pozri Požiar paliva].

Podľa Ing. Ladislava Tausingera, hlavného statika budovy Národnej banky Slovenska v Bratislave, je až obdivuhodné, ako dlho dvojičky vydržali po útokoch stáť. Nielen v Spojených štátoch, ale prakticky nikde na svete sa totiž pri projektovaní výškových budov neráta s podobnými teroristickými útokmi.

Toto jednoducho nie je pravda. Pri návrhu WTC sa počítalo aj s nárazom lietadla, približne rovnakého aké do veží narazili. (Počíta sa vždy s udalosťou, spôsob akým nastane, náhodou/úmyselne nie je dôležitý.)

Hlavný projektant (statik) WTC John Skilling v interview pre Seattle Times povedal: "Uvažovali sme nad všetkými možnými udalosťami, čo by sa tým budovám mohli prihodiť, dokonca až do takej miery, že by do nich narazilo lietadlo".

V tom istom interview Skiling hovorí: "Naša analýza ukázala, že najväčší problém by bolo palivo lietadla, ktoré by sa dostalo do budovy. Bol by tam obrovský požiar. Usmrtilo by to veľa ľudí,... Konštrukcia budovy by tam však stála aj naďalej.".

Citát z dokumentu o konštrukcii WTC, ktorý vypracovala Skilingova firma: "Budovy boli preskúmané a sú bezpečné z hľadiska uvažovaného nárazu veľkého lietadla (Boeing 707-DC 8) letiaceho rýchlosťou 970 km/h. Analýza ukázala, že takýto náraz by spôsobil iba poškodenie lokálneho charakteru, ktoré by nemohlo spôsobiť kolaps alebo výraznejšie poškodenie konštrukcie. Náraz by neohrozil život a bezpečnosť nájomníkov mimo bezprostrednej zóny nárazu."

Pozri Veže WTC boli projektované na náraz približne rovnakého lietadla, aké do nich narazilo.

Podľa Tausingera nie je pri projektovaní možné absolútne zabezpečiť ochranu pred teroristami. S prípadnými útokmi ako boli tie v New Yorku a Washingtone sa ráta len pri plánovaní jadrových elektrární.

Pri projektovaní sa budovy zabezpečujú pre prípad, že nastane nejaká udalosť. Ak sa raz s nejakou udalosťou počíta, je jedno akým spôsobom (nešťastná náhoda, úmysel) nastane. Tvrdenie, že s útokmi (tj. nárazom lietadla do budovy) sa ráta len pri plánovaní jadrových elektrární, je jednoducho nepravdivé.

Ničil oheň

Dvojičky už vydržali jeden teroristický útok. V roku 1993 explodovalo v suteréne množstvo trhaviny, ktoré vytvorilo kráter a zasiahlo päť podlaží. "A ten dom fungoval ďalej, nespadol, prežil to," pokračuje P. Paňák. "Výškové budovy sú na mechanické nárazy nadimenzované. Explózia pred ôsmimi rokmi je toho dôkazom."

S touto pasážou súhlasíme.

Podľa Paňáka však za zrútenie oboch budov môže požiar, ktorý spôsobil oslabenie oceľovej konštrukcie oboch mrakodrapov. "Konštrukcia sa v mieste nárazu prakticky spálila a nemohla vydržať váhu horných poschodí," vysvetľuje.

Nech sa stalo v zóne nárazu (ktorú tvorilo 2-4 podlaží) čokoľvek, nevysvetľuje to, čo sa stalo nepoškodenému zvyšku budovy, ktorý tvoril 5/6 veže (WTC1). (WTC1 mala pod zónou nárazu asi 90, WTC2 asi 75 neporušených podlaží, obrázok.)

Konštrukcia pod zónou nárazu bez problémov viac ako 30 rokov znášala váhu horných poschodí.

Ako je možné, že tento nepoškodený kus veže nekládol pri svojej deštrukcii vrchnou časťou žiadny odpor, ani ju nespomalil?

Ako je možné, že vrchná časť tvoriaca 1/6 veže padala dolu cez asi 4-krát väčšiu hmotu ako ona sama (zvyšný, 5/6-ový kus budovy) v podstate rýchlosťou voľného pádu? [pozri Úvaha o rýchlosti pádu WTC]

Pán Hart v knihe Multi-storey Buildings in Steel hovorí:
Oceľová budova pri pôsobení požiaru nekolabuje náhle. Sú tam zreteľné varovné príznaky, a to rozsiahle deformácie.
Prečo tieto charakteristiky pri WTC nevidno? Kolaps WTC začal veľmi náhle. Veže boli až do momentu začatia kolapsu absolútne nehybné. To nezodpovedá mäknúcej oceli oslabovanej požiarom.

"Keby nádrže lietadiel boli prázdne, či hoci len poloprázdne, dvojičky by zostali stáť," tvrdí Paňák.

Faktom je, že nádrže lietadiel boli menej ako poloprázdne (40%). Prečo teda neostali veže WTC stáť?

Navyše, veľa paliva zhorelo pri úvodnom náraze mimo budovy. Pre horenie v požiari podľa oficiálnych správ ostalo asi 17-tisíc litrov, čo je menej ako 1/5 kapacity nádrže. Toto palivo podľa oficiálnej správy zhorelo počas niekoľkých úvodných minút požiaru. [pozri Požiar paliva]

"Zostali by stáť dokonca aj keby do nich narazili väčšie lietadlá. Konštrukcia je pre náraz pozoruhodne odolná, nemôže však odolať takej intenzite ohňa z explózií, ktoré spôsobil letecký benzín." Oceľ stráca svoje vlastnosti už pri teplote 300 stupňov. Teplota pri požiari bola niekoľkonásobne vyššia.

Letecký benzín nie je nijaká magická kvapalina. Je to uhľovodík, horí dosť rýchlo. Jeho veľká časť zhorela v priebehu niekoľkých sekúnd mimo budovu, a zvyšok vyhorel v úvodných minútach požiaru (podľa oficiálnej správy). Čo sa týka straty vlastností ocele pri 300°C, NIST vo svojej správe popisuje testovanie oceľových stĺpov pochádzajúcich zo zóny požiarov. Zisťovala, aké teploty dosiahli počas požiaru. Na strane č.90 konštatuje, že iba niekoľko zo skúmaných vzoriek dosiahlo teplotu nad 250°C. Približne táto teplota zodpovedá aj termodynamickým výpočtom teploty vo WTC. [Pozri aj Kevin Ryan, steel temp.].

Pri 300°C oceľ nestráca takmer nič so svojej pevnosti. Pozri Dopad požiarov na časti oceľovej nosnej konštrukcie.

Pripomínam, že jedna veža WTC spadla 56 minút po zásahu lietadlom, druhá 102 minút po zásahu. To je pre pôsobenie požiaru relatívne krátka doba v porovnaní s dĺžkou požiarov v iných oceľových mrakodrapoch. Taktiež boli ďaleko intenzívnejšie ako požiare z 11. septembra 2001, napriek tomu nespôsobili ani čiastkový kolaps.

Ako zemetrasenie

Podľa Tausingera by zrejme dvojičky nemali šancu ani v prípade, že by sa horné poschodia budov zrútili mimo ich pôdorysu. Ak horiaci letecký benzín zasiahol aj nižšie poschodia, deštrukcia by pokračovala.

Toto je bezpochyby najbizarnejšie tvrdenie, ktoré sa svojou nezmyselnosťou vyrovnalo (keď nie predbehlo) aj tvrdenia niektorých "odborníkov" (napr. Chris Wise alebo Hyman Brown) o roztavení ocele horiacim leteckým palivom.

Alebo že by mal letecký benzín nejakú magickú schopnosť premieňať oceľové mrakodrapy na prach a kusy oceľových stĺpov, a to rýchlosťou voľného pádu?

Nad absurditou tvrdenia, že "by dvojičky zrejme nemali šancu ani pri zrútení vrchných poschodí mimo pôdorysu" z úst statika najvyššej budovy na Slovensku ostáva stáť rozum.

V utorok popoludní veže nasledovala aj 47-poschodový vežiak s kancelárskymi priestormi.

Myslím že táto budova si zaslúžila v článku viac ako len 1 vetu. 47-poschodový oceľový mrakodrap WTC č.7 by bol so svojou výškou najvyššou budovou v mnohých štátoch USA. Bola druhá najväčšia budova CIA, k nej nájomcom patrili IRS, SEC, ministerstvo obrany, bol v nej umiestnený núdzový bunker starostu, slúžila ako riadiace stredisko celého WTC komplexu [viac]. Zrútila sa rýchlosťou voľného pádu, kolmo dolu, presne do svojej stopy.

Ťažko odhadnúť, ako "zemetrasenie", ktoré spôsobilo zrútenie asi 500-tisíc tonových dvojičiek, postihlo budovy, ktoré zatiaľ stoja.

Napriek ťažkému poškodeniu troskami a kritickému požiaru ostali všetky budovy okolo WTC stáť, okrem WTC č.7. Pozri Kritický požiar a poškodenie budov WTC č.5 a 6 - nespadli.

Náraz lietadiel do dvojičiek nie je prvým takýmto prípadom. V roku 1945 omylom narazil do 79. poschodia Empire State Building bombardér B-25. Okrem pilota zahynulo aj trinásť ľudí, ktorí sa v tom čase v Empire State Building pohybovali. Nehoda sa stala v sobotu a v pondelok už mrakodrap fungoval ďalej.

Toto by bol nepochybne aj prípad WTC, keby..

Dodatok

Pána Tausingera a Paňáka sa pokúsime emailom kontaktovať, a získať stanovisko k ich miestami neuveriteľným vyjadreniam o príčinách pádu WTC, rovnako ako ich komentár k pádu WTC č.7, roztavenému kovu, rýchlosti pádu,.. Dúfame že budú reagovať, pretože ich vyjadrenia v tomto rozhovore ich zbavujú akejkoľvek kredibility ako stavebných inžinierov.