top

Ak poviem, že oceľ sa topí pri 650°C, verili by ste mi ?

Čo hovoria o páde WTC oficiálne správy, zhrnutie a analýza správ FEMA a NIST o páde WTC
Prečítajte si
11. september - vedeli ste že?
Rozhovor s Ing. arch. Tomášom Sobotom

Ak o kovoch neviete nič, a videli by ste ma hovoriť to v televízii, pravdepodobne by ste mi verili.

Zamysleli by ste sa nad tým, či je to naozaj pravda ?

Alebo by ste toto moje tvrdenie jednoducho vzali ako fakt iba preto, lebo ste videli ako to v televízii hovorí údajný odborník na metalurgiu ?

Oceľ sa topí pri teplotách 1370 - 1510°C, v závislosti od jej druhu. To je fakt. Môžete si ho overiť napr. tu, prípadne 1, 2, prípadne v technických tabuľkách.

Ak poviem, že 110 poschodový oceľový mrakodrap sa po náraze veľkého lietadla môže zrútiť tak, že z neho ostane len prach a menšie trosky, verili by ste mi ?

11. September 2001 vs. vedecké fakty a zdravý rozum

Udalosti z 11. Septembra 2001 sú drvivej väčšine populácie známe. Určite to platí minimálne o tých oficiálnych informáciách.

Oficiálna verzia

11. September 2001. Teroristi unášajú 4 komerčné dopravné lietadlá.

Dve z nich narážajú do veží svetového obchodného centra (World Trade Center, WTC). Veľké množstvo leteckého paliva vytvorilo ohnivé inferno (peklo), ktoré bolo také intenzívne, že oslabilo oceľovú konštrukciu. Nosná konštrukcia budov povolila a veže WTC "skolabovali". (Takto nejako to má v pamäti väčšina ľudí. Aby som bol presný, ohľadom pádu WTC boli podané 3 vysvetlenia, viac o oficiálnej verzii, pozri aj článok o páde WTC v slovenskej wikipédii.)

Veľa vzdelaných ľudí s akademickým titulom povedalo, že oheň bol dokonca taký silný, že roztavil časti konštrukcie. Veľa ľudí si to do dnešného dňa myslí. Ako si však ďalej ukážeme, nie je to ani fyzikálne možné. Vydané správy (FEMA, NIST) to tiež netvrdia.

Tretie lietadlo údajne narazilo do budovy Pentagonu - veliace stredisko a nervové centrum armády USA (a mimochodom najviac strážená budova na svete).

Posledné štvrté lietadlo údajne spadlo pri malom meste Shanksville v Pensylvánii po tom, ako sa pasažierom na palube podarilo premôcť únoscov lietadla.

Nezrovnalosti a problémy oficiálnej verzie udalostí z 11. Septembra 2001

Roztavenie ocele: Požiar leteckého paliva roztavil oceľové nosníky. Toto tvrdenie niektorých "odborníkov" mám priniesli médiá, napr. aj SME v tomto článku.

Fakt: Letecký benzín rovnako ako iné uhľovodíkové materiály pri požiari/horení (tj. podmienkach bežného požiaru/horenia v budove alebo otvorenom priestranstve, keď napr. umelo nevháňame do ohniska kyslík/nehorí umelo regulovaná zmes paliva/kyslíka) obvykle dosiahuje teplotu okolo 650°C[1] [2]. Úplné maximum horenia uhľovodíkov (v ideálnych neregulovaných podmienkach) je okolo 1000°C. Oceľ sa topí pri teplotách nad 1510°C. Požiar spôsobený leteckým benzínom a horľavými materiálmi v kanceláriách nemohol spôsobiť roztopenie oceľových častí konštrukcie. (Úvodné vyjadrenia hovorili vyslovene o roztopení ocele, presvedčiť sa o tom môžete napr.: správa BBC, jej slovenský preklad. Taktiež veľa "odborníkov" hovorilo o roztopení ocele, viac tu. Angl. slovo "melt" znamená roztopiť, roztaviť, definícia z výkladového slovníka).

Pozn: Jedným z faktov, ktorý sa často prehliada ohľadne teploty vznikajúcej pri horení je to, že ak teplota vrchných plynov v požiari je povedzme 600°C, neznamená to automaticky že masívna oceľ v tomto požiari má rovnako túto teplotu. Oceľ odvádza teplo. Zohriať časť masívnej oceľovej konštukcie na nejakú vyššiu teplotu vôbec nie je také jednoduché. Je rozdiel medzi teplom a teplotou.

NIST vo svojich FAQ z augusta 2006 hovorí: "NIST v žiadnom prípade nehovorila o tom, že oceľ vo WTC sa roztopila kvôli požiarom."

Požiar leteckého benzínu ani obsahu kancelárií teda v žiadom prípade nemohol spôsobiť roztavenie ocele. Ako je možné, že roztavený kov vytekal z WTC pred jeho pádom, a v jeho troskách našli doslova jazerá roztaveného, žeravého kovu ?

Roztavený kov vytekajúci z WTC a jazerá roztaveného kovu v jeho troskách

Ak máte doma napr. plynový sporák a máte ho pri varení naplno pustený celý deň, stalo sa vám niekedy, že by vám roztopila/zmäkla nejaká jeho železná časť ? Teplota takéhoto ohňa je o dosť vyššia ako pri akomkoľvek požiari leteckého benzínu, pretože ide o regulované horenie (stále dodáva presná zmes paliva-plynu a kyslíka). Dokazuje to farba plameňa, ktorá je jasne modrá, plameň nedymí. Plamene vo WTC (ako pri náraze tak pri následných požiaroch) boli oranžovo-červené, a produkovali veľa dymu (indikácia že horenie nemá dostatok kyslíku). Je dôležité dodať, že teplota železa/ocele v ohni je vždy nižšia ako teplota samotného ohňa (vzhľadom na straty tepla pri horení do okolitého priestoru). Železo (teda aj oceľ, ktorá je kombináciou železa a 0.02% až 1.7% uhlíka) je navyše veľmi dobrý vodič tepla, takže teplo sa distribuuje po celom objekte, a nesústreďuje sa v jednom bode. To je dôvod prečo je teplota ocele v ohni o dosť nižšia, ako teplota samotného ohňa - oceľová konštrukcia odvádza teplo preč, do vzdialenejších častí svojej konštrukcie.

Jedna veža WTC spadla 56 minút po zásahu lietadlom, druhá 102 minút po zásahu. Toľko teda trvali požiare, ktoré údajne oslabili/roztopili oceľové prvky konštrukcie WTC.

Ak by oheň vo WTC bol naozaj taký silný, že by oslaboval/topil oceľovú konštrukciu na poschodiach kde horel, udialo by sa niečo úplne iné, a určite by to nebolo totálne rozdrvenie na prach celej budovy, viď úvahu nižšie.

Akú teplotu dosiahli oceľové stĺpy WTC v požiari ?

NIST vo svojej správe, ktorá je oficiálnym dokumentom analyzujúcim pád veží na strane 140 (celkovo v tom pdf) popisuje, čo zistila o teplote oceľových stĺpov vo WTC. Skúmala oceľové časti konštrukcie, ktoré pochádzali zo zóny požiarov a boli priamo vystavené ohňu. Správa konštatuje, že iba zopár vzoriek dosiahlo teplotu nad 250°C. Pri tejto teplote nestráca oceľ takmer nič zo svojej pevnosti. Pozri Požiare vs. oceľové konštrukcie.
Približne táto teplota zodpovedá aj termodynamickým výpočtom možnej teploty ocele vo WTC [pozri aj Kevin Ryan, steel temp.].

„Oceľová budova pri pôsobení požiaru nekolabuje náhle. Sú tam zreteľné varovné príznaky, a to rozsiahle deformácie.“

Hart, Multi-storey Buildings in Steel

Požiare vs. oceľové konštrukcie

Samotnému nárazu lietadla budovy veže WTC bez problémov odolali, boli stavané na značne väčšiu záťaž



Oficiálna verzia mechanizmu kolapsu (od FEMA): Oheň spôsobil, že niekoľko poškodených podlaží povolilo a podlažia spadli na podlažia pod nimi, a tie zasa ďalšie pod nimi.. a začal tzv. "domino" (angl. pancake - palacinkový) kolaps. Poschodia sa skladali jedno na druhé. Nákres tohto procesu od FEMA (WTC Performance Study, kap.2, str.25).

Palacinkový kolaps z animácie vytvorenej televíziou PBS

Je dôležité dodať, že táto animácia vôbec nezobrazuje a neberie do úvahy 236 externých oceľových stĺpov, ktoré tvorili vonkajší skelet veží!

Download, 2MB

Fakt: Ak by pád WTC naozaj prebehol tak, ako nám to ukazuje animácia of PBS, alebo nákres FEMA, potom by dolu na zemi bola celá hromada poschodí na uložených jeden na druhom (ako CDčka naskladané na sebe). Na vrchu tejto kopy by musela byť relatívne neporušená asi 30 poschodová vrchná časť veže. Na Ground Zero (priestor nultého poschodia) nič také nebolo. Boli tam len relatívne malé kusy trosiek, zvyšky oceľových nosníkov/trámov a prach z rozdrveného betónu.

Ozajstný "palacinkový" kolaps vyzerá nejako takto. Všimnite si tie podlažia naskladané na sebe.

Niečo podobné by sme mali teda vidieť aj na Groud Zero kde stáli dvojičky. Namiesto toho to tam vyzeralo takto:

Viac fotiez z Ground Zero v tejto fotogalérii.

Kde je tá hromada poschodí na sebe ?

Ak by to bol naozaj "palacinkový" kolaps ako nám ukazuje animácia PBS, okrem dvoch stohov poschodí na sebe by tam mali stále stáť jadrá budov. V skutočnosti (ako to môžete vidieť na fotografiách) na Ground Zero ostali len relatívne malé trosky a prach.

Pozrite sa na tieto fotografie z budovania WTC. Vidíte tie obrie oceľové nosníky v jadre ?

Kam sa podeli jadrá veží a skolabované poschodia na Ground Zero ?

Pozrite sa na tieto fotografie pádu južnej veže:

Video 1, Video 2

Asi 30 vrchných poschodí sa nakláňa, a je takmer prevrhnutých. Očakávali by sme, že tento vrchný kus budovy sa prevrhne a spadne dolu. [videozáznam, 2MB, 52 sekúnd, z dokumentu 911 Mysteries]

Tento gigantický kus ocele a betónu sa však neprevrhol, ale vo vzduchu sa rozpadol na prach!! Ako je to možné ?

Vrchný kus budovy nad zónou nárazu rozdrúzgal celú budovu - problém?

Za deštukciu celej veže môže vrchná časť budovy, ktorá vďaka oslabeným oceľovým stĺpom spadla na poschodia pod ňou, a následne rozdrúzgala celú budovu. To je v podstate to čo hovorí oficiálna verizia, a tiež čo si ľudia väčšinou myslia o deštrukcii WTC.

Ak bol vrchný kus budovy taký silný, že rozdrúzgal celú budovu, kde je?

Mal by sa po deštrukcii nachádzať niekde v priestore základne veží. Niet tam po ňom však ani stopy.

Vidno stáť nejaké časti exteriérovej konštrukcie, a to je tak všetko. Žiadne jadrá budov, ani jej vrchný kus.

Viac fotiek v tejto fotogalérii.

Explozívna deštrukcia WTC

Pozrite si dobre tieto fotografie:

Pri týchto fotkách a videách je mimoriadne dôležité všimnúť si, že v podstate všetka hmota pri "kolapse" išla mimo budovu. Hmota vychných poschodí sa na kolapse teda nijako nepodieľala, ale šla všetkými smermi mimo pôdorys. Toto je veľmi dôležitý fakt.

Pozrite si tieto videá:




Vyššie uvedené videá v dobrej kvalite na stiahnutie: pad-WTC1-WTC2.rar, 28 MB

Palacinkový kolaps je jedna z oficiálnych teórií pádu WTC (viac). Každý "expert" ktorý vystúpil v televízii rovanko ako každá televízna animácia prezentovali túto teóriu ako to, čo sa s WTC stalo.

Podobá sa zrútenie veží WTC na "palacinkový" kolaps (ako napr. ten na animácii PBS) ?

To čo vidno na videozáznamoch pádu veží je budova explodujúca od vrchu až po základy, a nie palacinkový ani iný štrukturálny kolaps! Nemusíte mať stavebné vzdelanie, ani technické, v podstate žiadne aby ste to videli, stačí mať otvorené oči.

Vidíte tie "paličky", ktoré vystreľujú bokom ? To sú oceľové nosníky z exteriéru budovy, veľké 35x35 cm a dlhé asi 3-5 metrov. Tieto obrovské kusy ocele boli vymrštené z bokov WTC do vzdialenosti 100 až 150 metrov. Taktiež vidno masívne mraky prachu rozdrveného betónu.

Čo rozdrvilo všetok betón vo WTC na PRACH ?

Čo rozlámalo a vymrštilo oceľové nosníky vážiace niekoľko ton (až desiatky ton) do vzdialenosti 150 metrov ?

Veže mali vonkajší rozmer 63 x 63 metrov. Jadro každej veže meralo 25 x 40 metrov. Skladalo sa zo 47 obrovských oceľových nosníkov. Každý z nich bol 91x40 cm hrubý. Nosníky boli vzájomne spojené. Každá veža mala tiež 236 externých oceľových nosníkov a tisíce oceľových prútov a výstuže. Celkovo bolo pri stavbe jednej veže použitých asi 200 tisíc ton vysoko kvalitnej ocele a 325 tisíc metrov kubických betónu.

Nasledovný obrázok ukazuje miesta nárazov lietadiel. Ako sami vidíte, WTC2 mala pod zónou nárazu asi 75 neporušených podlaží, WTC1 asi 90.

Veža WTC1 aj veža WTC2 spadla za približne 10 sekúnd (myslíme čas od začiatku kolapsu po koniec kolapsu). Môžete sa o tom presvedčiť na tomto videozázname (GoogleVideo) [download 4MB, Loose Change 2nd Edition Recut].

Potvrdzuje to aj 9/11 Commission Report, na strane 323 (v pdf celkovo) hovorí:

At 9:58:59, the South Tower collapsed in ten seconds,.. [Preklad: O 9:58:59 sa južná veža zrútila za 10 sekúnd]

Ako mohli podlažia nad zónou nárazu padať dolu cez túto obrovskú nepoškodenú masu oceľovo-betónovej hmoty rýchlosťou voľného pádu ?

10 sekundový kolaps znamená, že keby sme vzali úplne najvrchnejšie poschodie (110te) a pustili ho voľným pádom dolu, padalo by vzduchom, a na zem by dopadlo za približne 10 sekúnd.

Môžu trosky padať cez ~300 masívnych oceľových stĺpov a betónové podlažia rovnako rýchlo, ako by padali cez vzduch ?

Odpoveď je: nie, nemôžu. Zákony fyziky a vlastnosti týchto materiálov to nedovoľujú. Spodných ~75 resp. ~90 neporušených poschodí, (asi 5/6 veže) ktoré 30 rokov bez problémov znášali tiaž vrchných poschodí, totiž predstavuje obrovskú, pevnú hmotu. Prípadný kolaps pomocou vrchnej časti by zákonite musela táto hmota dosť výrazne spomaliť. Ako je teda možné, že napriek týmto skutočnostiam spadli obe veže prakticky rýchlosťou voľného pádu ?

Úvaha o rýchlosti pádu veží WTC, alebo čo na 10 sekundový pád hovorí fyzika

Toto video: http://www.youtube.com/watch?v=Xo7t3XQ2PbM je jedno z najviac vypovedajúcich o rýchlosti pádu. Všimnite si na ňom, ako sú trosky poschodí vyvrhované bočnou stranou WTC v podstate rovnako rýchlo, ako tie, ktoré padajú vzduchom z vrchu.

Pozrite sa na odhadované poškodenie jadrových nosníkov po náraze lietadiel (WTC1, WTC2). Je nutné dodať, že sa to týka len 2-3 poschodí, spodná ani vrchná časť veží nárazom poškodená nebola. Pozn: na tomto obrázku sú jadrové nosníky zobrazené len ako bodky, v skutočnosti boli niekoľko krát širšie, dlhšie a hrubšie ako externé nosníky. Pozri jadro WTC, exteriér WTC, túto fotogalériu.

Pripustime, že by oheň mohol oslabovať oceľ tak, že by začala strácať svoju pevnosť a mäknúť, a zamyslime sa na nasledovným:

Povedzme že by požiar leteckého benzínu mohol oceľ zohriať tak, že by začala mäknúť a ohýbať sa. Potom (keďže ohne boli situované nerovnomerne) by sa ten vrchol veží nad zónou požiaru mal začať postupne pomaly nakláňať smerom do strany poškodenia, keďže nosné oceľové prvky by pomaly pod vplyvom ohňa mäkli a ohýbali sa kvôli tlaku vyšších poschodí, nemyslíte ? Dobre sa pozrite na kolaps tých veží, pozorujete tam také niečo ? Spodné poschodia neboli poškodené, a toto mäknutie a ohýbanie by sa ich nijako nedotklo. Boli postavené tak, aby stáli, naozaj sa nemali prečo rosypať na prach.

Oceľ používaná na stavbu oceľových budov/konštrukcií je nízko-uhlíková oceľ. Pri pôsobení veľkej sily (či už v kombinácii s pôsobením tepla alebo bez neho) sa ohýba. Rovnaký typ ocele sa používa aj v automobiloch, preto sú po kolíziách oceľové časti auta "pokrčené", nie rozlámené na kusy. Vezmite si tenkú oceľovú tyč a skúste jej stlačiť konce. Ak budete mať dosť sily, ohnete ju. To je vlastnosť tohto materiálu bez ohľadu na to, či ide o tenkú tyč alebo obrí ocelový nosník.

Naozaj si myslíte, že oheň bol schopný premeniť túto mamutiu stavbu z najsilnejšej a najhrubšej ocele a tisícok kubických metrov betónu na PRACH a kopu trosiek, a to celé za 10 sekúnd ?

Veže WTC boli projektované na náraz približne rovnakého lietadla, aké do nich narazilo

Veže WTC 11. septembra urobili presne to, na čo (okrem iného) boli stavané - po náraze lietadla ostali bez problémov stáť (56 resp. 102 min.), bez náznakov akéhokoľvek kolapsu alebo prepadávania podlaží (pravda až do chvíle, kedy sa v priebehu 10 sekúnd premenili na prach). Boli postavené tak, že bez problémov odolávali 220 km/h víchriciam, ktoré prichádzali najmä počas zimných mesiacov. Predstavte si tú silu, ktorou na budovy pôsobil 200 km/h vietor, keď sa oprel do tej veľkej plochy - niektorej zo strán WTC. Sila samotného nárazu lietadla bola menšia ako sila vetra, ktorému veže toľko krát bez problémov odolali (a odolávali by dodnes, keby..).

S konštrukciou WTC vás podrobnejšie oboznámi tento videozáznam (GoogleVideo). Ak chcete vidieť, čo boli tieto veže zač, pozrite si tieto perfektné animácie youtube video 1, youtube video 2.

Požiare v mrakodrapoch nie sú ničím novým

[videozáznam1, videozáznam2, oba GoogleVideo]

Stalo sa už veľa krát, že v oceľových mrakodrapoch zúrili požiare, ktoré trvali o veľa dlhšie a boli intenzívnejšie ako tie vo WTC. Nikdy sa však nestalo, aby požiar spôsobil kolaps budovy. Príklady požiarov v mrakodrapoch nájdete aj na http://911research.wtc7.net/wtc/analysis/compare/fires.html.

Požiar 64 poschodovej budovy s oceľovou konštrukciou - Interstate Bank, Los Angeles, 1988

Trval 3.5 hodiny, vpravo budova po požiari. Neprišlo ku kolapsu, a žiadne oceľové prvky konštrukcie dokonca neboli ani poškodené.


Máte aj vy ten pocit, že s oficiálnou verziou udalostí z 11. Septembra nie je niečo v poriadku ? Ak máte aspoň trocha zdravého rozumu a úsudku, ten pocit nevyhnutne musíte mať.


Nezrovnalostí v oficiálnej verzii je ďaleko viac, a nielen ohľadne pádu WTC.

Čo môžete urobiť ? Hlasujte za 911.yweb.sk na http://vybrali.sme.sk/c/Hladanie-pravdy-o-11-septembri a dajte tak pozornosti túto stránku aj ďalším ľuďom. Stránka obsahuje aj diskusiu.

Zahlasujte aj za článok Reportér zatknutý za otázku o 11. septembri na http://vybrali.sme.sk/


Určite si pozrite

WTC č.7
Čo hovoria o páde WTC oficiálne správy (zhrnutie a analýza správ FEMA a NIST o páde WTC)
Analýza kľúčových faktov a domnienok o 11. septembri - mýty alebo realita?, prednáška Davida Ray Griffina (slovensky)
Kritický požiar a poškodenie budov WTC č.5 a 6 - nespadli
Explózie vo WTC

Referencie

  1. D. Drysdale, An Introduction to Fire Dynamics (New York: Wiley Interscience, 1985), pp. 134–140.
  2. A.E. Cote, ed., Fire Protection Handbook 17th Edition (Quincy, MA: National Fire Protection Association, 1992), pp. 10–67.